Bol Jozef Tiso liberálom?
Medzi koncilovými ,,katolíkmi" na Slovensku sa periodicky objavuje volanie po svätorečení prezidenta 1. Slovenskej republiky. Bez toho, aby sme súhlasili so všetkou kritikou zo strany komunistov a liberálov voči prezidentovi Jozefovi Tisovi, treba povedať, že svätorečený by byť nemal, lebo by to podporilo liberálne hodnoty, ktoré ohrozuju, podľa mňa, našu krajinu.
Samozrejme, vojnovému režimu treba vytknúť perzekúcie židovského obyvateľstva, a jeho odsun. Takisto česko-slovenskemu Benešovmu režimu musíme vytknúť odsun nemeckeho obyvateľstva zo Slovenska. Kruto dopadli perzekúcie režimu za 1. Slovenskej republiky dokonca i na katolíkov židovského pôvodu.
Ale teraz sa chcem venovať inej téme a tá sa týka otázky, nakoľko bol Tiso bod vplyvom liberalizmu. Pred osvietenstvom ľudia žili v uzavretých komunitách, hlavne katolíci sa izolovali od ostatných. Potom prišlo osvietenstvo s tým, že táto prax musí skončiť. Režim za Tisa pokračoval v tejto osvietenskej praxi. Na súdoch pôsobili nekatolícki sudcovia, čo je z pohľadu našej predosvietenskej minulosti nepatričné, lebo katolíkov vtedy mohli rozsudzovať len katolíci.
Takisto v armáde štátu pôsobili nekatolíci na vysokých postoch. Ministrom obrany bol Lutherán. Pričom pred osvietenstvom bolo neprípustné, aby nekatolík velil katolíkovi. V stredoveku, v Španielsku, králi vydali nariadenia, že nekatolík nemôže byť v pozícii, v ktorej by mohol potrestať katolíka.
O kontrole hospodárskych oblastí vplyvu štátu nekatolíkmi ani nehovoriac.
Režim slovenského štátu sa nesnažil vrátiť pred osvietenstvo, aby náboženské skupiny žili uzavreto. Slovenský štát sa nesnažil oddeliť katolíkov od ateistov a komunistov, naopak, ateistov a komunistov považoval často za súčasť rovnakej spoločnosti, ako boli katolíci.
Razil sa ekumenizmus aj smerom k lutheránom, čím 1. slovenská republika predbehla liberálny 2. vatikánsky koncil o niekoľko desaťročí.
Takže si myslím, že Tiso bol dieťa svojej doby, pod výrazným vplyvom liberálnych a osvietenských názorov, a ekumenických postojov, ktoré nakoniec dočasu zvíťazili na liberálnom pastorálnom 2. vatikánskom koncile..