Bezák odchádza? Konečne?

Už dlho Bezák naznačoval svoj možný odchod do zahraničia. Už  mnohí slovenskí konzervatívci chceli vyhlásiť i zbierku na jednosmernú letenku, niekde ďaleko. Možno austrálski katolíci by sa potešili takej osobnosti...

No, tak nám nakoniec odchádza. Mnohí konzervatívci si povedia: Konečne! Je to Taliansko. Neďaleko ,,pohoďáka" pápeža Bergoglia.

Ale teraz vážne. Mám pocit, že Bezák odchádza s tým, že si neuvedomuje žiadne závažné chyby, ktoré podľa mnohých konzervatívcov, urobil. Ako aj, veď všetky média a nimi riadená verejnosť dávajú za pravdu len jemu. A spolu s nimi v jednom rytme pseudokatolícke média. Obávam sa, že takto sa nikde neposunie, nič sa nenaučí, a nič nezabudne. A mám obavy, že dedičstvo, ktoré tu zanechal, v mysliach mnohých tu zostane, a zostalo, a raz opäť vypláva napovrch.

Tento duch  tu je. A tu nejde len o Bezáka. On je len človek. Jeden človek. Tu ide o niečo hlbšie. Oveľa hlbšie. O Cirkev. O spoločnosť. Bezákovou kauzou to nekončí, len dlho uzavretý spor, vo vnútri katolicizmu a spoločnosti vyplával pri nej na hladinu.

Je to podľa mňa spor o to, či sa máme zriecť nášho katolíckeho dedičstva. Zriecť našej identity a rozplynúť sa v okolitom svete. Či sa máme asimilovať do okolitého sekulárneho sveta a zmiešať sa s ním. Otvoriť sa od Boha odpadlému svetu a nadýchnuť sa jeho dymu. Začať sa vyjadrovať ako sekularizovaný svet, obliekať, zabávať, myslieť a cítiť tak. Zriecť sa doktrín, ktoré nás odlišujú od nich, zriecť sa našho pohľadu na veci, a dívať sa na svet ako oni, neveriaci, ktorí nás obkolesujú. Prestať deliť svet na my, a oni.

Ten svet sme ale my nerozdelili, rozdelil ho Kristus, keď prišiel medzi nás pred 2000 rokmi. Odpoveď nášho svätého náboženstva je jasná.

Spomínam si koľko bolesti mnohým z nás spôsobil svojimi rečami a názormi, svojou účasťou na Pohode s kontroverzným biskupom Malým, svojími kontaktami s Hríbom, plánmi na ,,obnovu" katedráli a ,,prácou" s nevereckými médiami. Pochybujem, že si to vôbec uvedomuje, a že vôbec by sme mu stáli za to, aby si to uvedomil. Ale modlime sa aj za Bezáka, na to ako kresťania nezabúdajme, aby si uvedomil niektoré veci a otvoril sa, nie neveriacemu svetu, ale hlavne Bohu.