Kde sme urobili chybu? I.

Katolicizmus na Slovensku sa dostal pod tlak Nepriateľa. Kauza Bezák, reakcia na nedávny pastiersky list, klesajúci počet pravidelných účastníkov bohoslužieb (ak sa nová omša dá vôbec za bohoslužbu považovať), opozícia voči doktríne a učeniu Cirkvi, dokonca v radoch tých, čo sa označujú za jej členov. Početnápiata kolóna v Cirkvi, manipulovaná médiami, a neveriacim svetom.

Bol to dlhý proces. Netrval rok, ale storočia, a netýka sa len Slovenska. Mnohé chyby sme urobili nechtiac, neuvedomujúc si ich dôsledky (to sa vždy ani nedá),mnohé však boli výsledkom komplotu nepriateľov Pana a našej vlastnej lahkovážnosti a nevernosti.

Najviac chýb sme urobili za posledné desaťročia.

Jednou z prvých omylov, celosvetovo, bol rozvoj miest a obchodu, na úkor feudalizmu, vidieka a roľníctva, a duch renesancie a humanizmu, spochybňovanie tomizmu, čo sa rozvinulo v 14. a 15. storočí. Renesancia ale ešte stále vychádzala k katolíckeho objektivizmu, preto bola často ešte umelecky hodnotná, avšak subjektivizmus postupne prerástol do moderného umenia, kde autori už nepochádzajú z katolíckeho prostredia, a tak im chýba jasné rozlíšenie, nielen dobra a zla, ale i toho, čo je krásne a čo nie. Výsledkom je, často ošklivé moderné umenie, ktoré neobstojí porovnanie s minulosťou. A to nielen kretanským umenín,ale ani s pohanským.

Vtedajšia doba začala vytvárať vo vedomí európana jeho prvoradú identitu, ako človeka, nie ako kresťana. Postupne sa nahradilo stredoveké heslo ,,modli sa a pracuj" a ,,pamätaj na smrť", za nové uvažovanie, ktoré nás, našu civilizáciu, nakoniec doviedlo na kraj priepasti (dnešná zadĺženosť, ekonomická kríza, demografická kríza a celkový úpadok je jeho dôsledkom).

Korupcia a mravný úpadok sa rozmohol nielen v spoločnosti, ale i v Cirkvi, čo viedlo k dvom pohybom. Jedným bola reformácia (protestantská heréza) a druhým katolícka reforma.

Protestanti, sami často nie dobrý príklad morálky, kritizovali pomery v Cirkvi, avšak iba zneužívali situáciu na šírenie rozvratu a útok na doktrínu Cirkvi a jednotu Európy. Európa sa rozdelila, nie však Cirkev. Cirkev je len jedna, protestanti od nej odpadli. V katolíckom tábore sa nachádzali ,,diskutéri", čo chceli zachovať jednotu s protestantmi, a viesť neustále disksuie o pravdách viery, čím prispievali k ich spochybňovaniu. Namiesto užitočnej práce sa čas strácal v nezmyselných diskusiách o nespochybniteľných pravdách s niekym, komu na pravde ani nezáležalo, a tieto diskusie a váhavosť využíval len na to, aby šíril herézu, pochybnosti, a baštu po bašte sa zmocňoval katolíckych územi (pripomína to trochu naše časy).

Prívrženci dialogu v katolíckom tábore boli nakoniec porazení, ked sa ukázala ničivá sila heréz, ničenie umenia a kostolov kalvńmi (považovali mnohé umenie za modli) a ich narastajúci radikalizmus a neochota uznať pravdu. Svätá inkvizícia v Španielsku vylúčila erazmistov (,,planých dialogistov) z univerzít a cirkevných funkcíi a postov, a poslala ich do kláštorov a prikázala im pokanie. Následovala nadherná katolícka obnova. Šírenie protestantskej herézy sa zastavilo, katolíci odvratili islamsku hrozbu, a úspešne sa mohli namiesto planého rozprávania pustiť do evanjelizácie, kde klenotom bola latinska Amerika. Katolicke krajiny sa izolovali od protestantskeho sveta. Jednota Európy, vinou protestantizmu, zanikla, avšak vďaka nekompromisnosti katolíkov nezaniklakresťanska civilizácia- tá prežila na katolíckych územiach, čistá, krásna a vznešená, ktorej ducha vyjadruje nádherne, tajuplné a očarujúce baroko. Posledné obdobie krásy a veľkosti v Európe.

Do Cirkvi sa vrátila čistota, askéza, morálka, obetavosť. Mučeníci protestantizmu priniesli obrodu Cirkvi. Kde sme v nasledujúcich storočiach, ba i v samotnom nádhernom baroku urobili prvé chyby, ktoré viedli ku dnešku?