Uslzení a zbabelí katolíci
Nie tak dávno sme mali možnosť vidieť skupinku katolíckych mužov v Argentíne, obraňujúcich miestnu katedrálu pred agresívnymi, často polonahými feministkami, ktoré často uplakaných mužov farbili, striekali na nich čosi a podobne.
Žalostný to bol pohľad na moderných kresťanských ,,mužov". Oni sa pomaly prezentovali ako martýri, ale martýr je ten, čo čelí reálnej hrozby, toto nebolo martýrstvo, ake komédia. Ich cieľom bolo, aby ich ľudia ľutovali, ako im tie zlé feministky ubližujú? Tak dosiahli, čo chceli, naši hrdinovia.
Čo sa to stali z katolíckymi mužmi, že je z nich toto? Oni svoju zbabelosť a zženštilosť schovávajú dokonca za kresťanskú lásku a martýrstvo, a to je to najúbohejšie- oni sa cítia morálnymi víťazmi, a svoj úpadok považujú za mravné víťazstvo. Konečne sa zbavili tej zlej mužnosti.
Porovnajme si to s minulosťou. Katolíci boli vždy známi veľkou bojovnosťou, odvahou a mužnosťou. Spomenme na conquistadorov. Hernan Cortes s 500 mužmi dokázal poraziť 12-miliónovú ríšu Aztékov. Podobne Pizarro ríšu Inkov. Čo by oni urobili na mieste tých svojich argentínskych potomkov?
Asi by najskôr rozdali pár zaúch a kopancov tým svojim zbabelým potomkom, a potom by sa obrátili na tie feministky, a verte, že tie by sa v sekunde rozpŕchli tak, že conquistádori by museli nariekať, že nezískali žiadnu vojnovú korisť.
Spomenme na krížové výpravy, kde často jeden bojovník kresťanov sa vyrovnal niekoľkým moslimom. Spomenme na dávne legendy o Rolandovi, o rytieroch okrúhleho stola, a ďalšie naše slávne príbehy, ktoré vyjadrovali naše hodnoty.
Ba i osmani zajímali kresťanských chlapcov a robili z nich janičiarov, lebo ich považovali za mužnejších a bojovnejších, ako boli moslimovia.
V španielskej občianskej vojne katolíci boli pre svoju udatnosť nasadzovaní do najtvrdśích bojov, a mali najväčšie straty. Sami ľavicoví vodcovia priznávali, že nepoznajú nič nebezpečnejšie než práve vyspovedaný katolík. Katolíci sa bez zaváhania vrhali do najtvrdších bojov, v očiach ich nepriateľov nepoznali strach.
Čo sa teda stalo s katolíckymi mužmi? Asi boli prevychovaní tým cirkevným genderom, tou feminizáciou od 2. vatikánskeho koncilu. I v Cirkvi sa zavádza rovnosť mužov a žien, a masová infantilizácia. Pozrite na detské omše, na kňazov, čo robia zo seba klaunov. Na omšiach čítavajú ženy, na Západe miništrujú dievčatá. Muži sa miešajú so ženami a správajú sa k sebe, akoby medzi nimi nebol rozdiel, tak sa spolu i bavia.
A pozrite ten dôraz na toleranciu, na ekumenizmus, otvorenosť- to by usmrtilo mužnosť asi v každom. Keď k tomu pridáme dekadentnú teologiu tela od Wojtylu, a Bergogliov apoštolát, tak výsledok neprekvapí.
Mužnosť, tá sa prejavuje rešpektom k druhým, zmyslom pre priateľstvo, zásadami, zmyslom pre povinnosť, odvahou a obetavosťou. Ochranou slabších, žien a rodiny, a horlivosťou za práva svätej Cirkvi a česť Božiu. Toto všetko dnes často kresťanským mužom chýba.
Pozrime na staré, stratené časy, keď muži boli ešte mužmi. Katolícki bojovníci zo španielskej občianskej vojny:
https://www.youtube.com/watch?v=uhK1ER3B4Hg
Či Španielska légia (video na začiatku obsahuje i niekoľko vzácnych záberov mladého Franca, budúceho španielskeho diktátora):
https://www.youtube.com/watch?v=Cxvn0TD_3P4